Vydieranie Rusmi Grékom nepomôe, ostanú v eurozóne
Lenka Buchláková, Pravda (Slovakia), 03.05.2015
Interview
Zostáva u len pár dní do okamihu, keď sa definitívne rozhodne o tom, či Gréci zbankrotujú a odídu z eurozóny. Slovensko by v tom prípade prilo o 1,5 miliardy eur, ktoré slovenská vláda poslala na pomoc Grékom vo forme záruk ete v roku 2010. Gréci sa dlhé mesiace nevedia dohodnúť s veriteľmi na kompromise, úniu začali vydierať tým, e poiadajú o pomoc Rusko. Zdá sa vak, e ruská karta im nevyla, a vetci ich prekukli. Môeme hovoriť o nepodarenej taktickej hre, v ktorej sa Gréci snaia svojich partnerov zahnať do kúta, povedal v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu Janis A. Emmanouilidis, éf a senior analytik Centra pre európsku politiku, bruselského thinktanku.
Question: Po niekoľkomesačných neúspených rokovaniach veriteľov s Grékmi sa čoraz častejie hovorí o ich júlovom bankrote a odchode z eurozóny.
Emmanouilidis: Neverím v ich vystúpenie z eurozóny. iaden grexit sa konať nebude. Nie je to v záujme európskych krajín ani Grécka samotného. Malo by to pre nich nielen veľké ekonomické, ale najmä politické dosahy, o ktorých grécka vláda veľmi dobre vie a obáva sa toho. Dolo by k značnej geopolitickej destabilizácii. U aj bení Gréci v posledných prieskumoch verejnej mienky jasne deklarovali, e chcú zotrvať v menovej únii. Aktuálne a 75 percent Grékov vyjadruje kladný postoj k únii a eurozóne. Takú podporu doteraz spoločný európsky projekt u Grékov nikdy nemal. Uvedomujú si, e bez externej pomoci by sa ich ivotná úroveň ete viac zníila.
Question: No viacerí predstavitelia európskych krajín u naznačili, e sa pripravujú na odchod Grécka z eurozóny.
Emmanouilidis: Nemyslím si, e to niekto reálne chce. Kadý si uvedomuje fi nančné dosahy, ktoré by to prinieslo, aj keď sme na to lepie pripravení ako v roku 2012, keď hrozil tento scenár. Politici sa vak obávajú najmä toho, e nevedia, kto príde ďalí. Portugalsko? panielsko? A vtedy by nastali ozajstné ekonomické problémy pre európske táty. Nesie to so sebou veľké politické riziko, e ak by dolo ku grexitu, posilnilo by to pozície ďalích radikálnych a extrémistických strán naprieč Európou. Mali by vo voľbách v rukách tromf v podobe: Pozrite sa, čo s krajinou urobili radikálne reformy. Gréci zbankrotovali. Chceme to aj my? Tomuto scenáru sa snaia politici zabrániť. Akokoľvek nevyhnutné kroky to pre krajinu boli, tieto radikálne strany by ich obrátili vo svoj prospech.
Question: Gréci vraj majú záloný plán B. Poiadať v prípade zlyhania rokovaní s veriteľmi o pomoc Rusko.
Emmanouilidis: Odkedy prila nová grécka vláda k moci, skúa vetko moné, aby dodrala svoje predvolebné sľuby. Teda, aby nepokračovala v úsporných opatreniach. Na druhej strane, Gréci potrebujú externú finančnú pomoc. Objavili sa pekulácie, e sa únii obracajú chrbtom a nastavujú ruku Rusom, ale taktie Číne alebo Spojeným tátom americkým. Zatiaľ nevidieť, e by Rusko, Čína alebo USA boli ochotní podieľať sa na takejto pomoci Grécku. Grécka radikálna ľavicová vláda si u musí konečne uvedomiť, e ich jediná anca je, aby dolo k dohode medzi krajinou a medzinárodnými veriteľmi, peciálne s členmi eurozóny. Vydieranie Rusmi im nepomôe.
Question: Je to teda len ich vyjednávacia stratégia?
Emmanouilidis: Aká stratégia? Gréci nikdy iadnu stratégiu nemali. To by vyzeralo inak. Môeme hovoriť o nepodarenej taktickej hre, v ktorej sa snaia svojich partnerov zahnať do kúta. Nedarí sa im to, evidentne. Ruská karta im nevyla, vetci ich prekukli. Je to vak normálne, ak ste slabým hráčom, snaíte sa ísť do extrému, aby ste vyhrali.
Question: Grécky premiér Alexis Tsipras tento týdeň pripustil, e zvolá referendum v prípade, e Grécko od veriteľov dostane iba takú ponuku, ktorú nebude môcť akceptovať.
Emmanouilidis: V prípade, e Grécko nedosiahne kompromisné rieenie s veriteľmi, tamojia vláda chce zvolať referendum, aby rozhodli samotní Gréci, či s dohodou súhlasia. Teda, či pristúpia na nové podmienky záchranného programu pre krajinu, ktoré im nadiktujú veritelia. Tsipras v podstate povedal, e iadnu dohodu nepodpíe, pokiaľ nebude mať mandát od ľudí. Za tým vak treba vidieť rozkol v Tsiprasovej strane, nie nespokojnosť ľudí.
Question: Ako to myslíte?
Emmanouilidis: Syriza ako nová politická strana s mnostvom neskúsených ľudí, ktorí len teraz vstúpili do politiky, má posledné mesiace značné problémy vnútri strany. Tsipras aktuálne hovorí o usporiadaní referenda práve kvôli tomu, aby upokojil svojich straníkov.
Question: Zápasia radikálne strany s väčou vnútrostraníckou nespokojnosťou ako tradičné politické strany?
Emmanouilidis: Nedá sa to zoveobecňovať. Treba vak povedať, e radikálne a extrémistické strany sú vo väčine veľmi mladé. Mnohé z tých, o ktorých teraz počúvame, sú bez väčej histórie. Ide o neskúsených politikov, ktorí prili z rozdielnych oblastí. Tieto strany nebývajú veľmi súdrné a často sa rozpadnú pre menej závaný dôvod, ako je práve schválenie nových podmienok na dočerpanie úverovej pomoci pre Grécko.
Question: Nemáte pocit, e v celom tomto vyjednávaní s Grékmi zlyhávajú najmä európski politici? Viedlo vôbec doteraz nejaké stretnutie ministrov financií eurozóny k reálnemu rieeniu gréckeho problému?
Emmanouilidis: Európski politici si boli u v januári po predčasných parlamentných voľbách v Grécku vedomí toho, e ich čakajú tvrdé a náročné rokovania. Vedeli, e k dohode s Gréckom nedôjde za pár dní. Prelo niekoľko mesiacov a stále majú nezainteresovaní pozorovatelia pocit, e rokovania európskych politikov nikam nevedú. Za ten čas vak urobili obe strany v rokovaniach značné pokroky. Od januára absolvovali desiatky stretnutí, či u na veľkých oficiálnych summitoch alebo na neformálnych stretnutiach. Kompromis sa nehľadá ľahko, to vieme z mnohých aspektov náho ivota.
Question: Grékov tlačí čas. O dva týdne im dôjdu peniaze. Myslíte, e dovtedy sa s veriteľmi dohodnú?
Emmanouilidis: Uvedomujú si riziko toho, e ak by nedolo k dohode, u im nepomôe iaden odklad. Musia to stihnúť do ďalieho stretnutia ministrov fi nancií eurozóny (11. mája, pozn. red.). Deň na to musia toti poslať splátku Medzinárodnému menovému fondu vo výke takmer 800 miliónov eur. Na uvoľnenie peňazí, a teda poslednej časti zo záchranného programu vo výke viac ako 7 miliárd eur, vak potrebujú doklepnúť dohodu a ukázať zmysluplné reformy. Ete dôleitejie vak bude to, čo príde po dočerpaní súčasného záchranného programu. V júli bude toti potrebná nová dohoda. Proces vyjednávania sa začne odznova.
Question: Gréci doteraz predstavili desiatky verzií reformných plánov. Najnovia má 26 strán. Ako ju vnímate?
Emmanouilidis: Reformné plány Grécka sa menia zo dňa na deň. Zatiaľ sme nevideli ucelenú verziu. Z doterajích gréckych návrhov vak vidieť snahu, e chcú robiť zmysluplné trukturálne reformy. Za správne povaujem, e chcú rieiť daňové úniky v krajine. Tie sa stali v Grécku doslova národným portom a sú silno zakorenené v jednotlivých tátnych truktúrach. Je to jedno z opatrení, ktoré pomôe zníiť vysoké zadlenie krajiny.
Question: Podľa vzoru Slovenska chcú Gréci napríklad zaviesť bločkovú lotériu.
Emmanouilidis: Keď som to videl prvýkrát, bol som veľmi skeptický. Zatiaľ sa to vak ukazuje ako relatívne úspený projekt v niektorých európskych krajinách, tak prečo ho neskúsiť zaviesť aj v Grécku. Zmeniť myslenie ľudí je vak behom na dlhú trať. Pri zastavení daňových únikov nemôete očakávať okamitý efekt. Je to niekoľkoročný proces, niekedy je to otázka generácií. Nemono sa spoliehať iba na príjmy z lepieho výberu daní vďaka opatreniam na boj s daňovými únikmi. Pre Nemecko je tento návrh len zalepením očí. Práve Nemci poadujú, aby Gréci ukázali opatrenia, ktoré prinesú elaný výsledok čo najskôr.
Question: Prejde Nemeckom aj grécky plán na zastavenie humanitárnej krízy v krajine?
Emmanouilidis: V zozname gréckych reforiem je naozaj stále časť o tom, komu chcú pridať. Nazvali to bojom proti humanitárnej kríze, ktorý vak podľa gréckej vlády neohrozí rozpočet krajiny. Myslím si, e tejto časti sa nebudú chcieť vzdať za iadnych okolností. Povaujem to za správne. Keď sa pozriete na počet ľudí, ktorí ijú v Grécku na pokraji chudoby, je to nevyhnutné. Mnohí Gréci sa za posledné roky ocitli v situácii, e nemajú z čoho zaplatiť účty za bývanie, nemajú peniaze na kúpu potravín, ani na to, aby sa postarali o svoje deti. Európski politici si uvedomujú tento rozmer, rozhodne je politická vôľa túto časť gréckych reforiem podporiť.
Question: Ocitli sa Gréci v týchto problémoch práve pre radikálne úsporné opatrenia diktované Bruselom?
Emmanouilidis: Dostali sa do súčasných problémov z viacerých dôvodov. Po prepuknutí finančnej krízy, ktorá sa írila naprieč vetkými európskymi krajinami, sa výrazne prepadla grécka ekonomika. Zasiahlo to najmä tých najchudobnejích, ktorí ani pred krízou neili v dobrých podmienkach. Kríza a následná recesia v krajine spôsobili, e sa do priepasti chudoby dostalo viac ľudí. Môeme to pozorovať aj v iných tátoch. Grécko dlhé roky nerobilo trukturálne reformy, a keď prilo na najhorie, muselo začať radikálne etriť. Aj Medzinárodný menový fond priznal, e a taký negatívny dosah úsporných opatrení neočakával.
Question: Uvedomujú si to aj veritelia, ktorí stále tlačia na ďalie krtanie?
Emmanouilidis: Konsolidácia verejných financií je nevyhnutná. Otázkou je, ako sa bude ďalej realizovať. Veritelia sú ochotní robiť ústupky. Aj samotný Medzinárodný menový fond pripustil, e by mohli Gréci poľaviť v uťahovaní opaskov. V tejto chvíli je potrebné povedať, e nikto nechce grécky bankrot ani ich odchod z eurozóny. Scenár, e onedlho budú Gréci opäť platiť drachmou, nie je reálny. Bola by to politická samovrada pre Syrizu, ktorú chce Tsipras za kadú cenu odvrátiť.
Question: Čoraz viac sa začína hovoriť aj o brexite, teda odchode Veľkej Británie z EÚ. Je to reálna hrozba?
Emmanouilidis: Musíme sa pozrieť v prvom rade na to, prečo sa začalo hovoriť o odchode Britov z EÚ. Blíia sa britské celonárodné voľby naplánované na 7. mája. Stupňuje sa tlak na politikov, ktorí chcú v predvolebnej kampani stihnúť toho čo najviac nasľubovať. O to sa snaí aj súčasný britský premiér David Cameron, ktorý ohlásil referendum o zotrvaní Británie v únii na rok 2017. Dokonca vyhlásil, e by to chcel stihnúť skôr. Ale to len v prípade, e jeho Konzervatívna strana v najbliích voľbách vyhrá, a on sa stane opäť premiérom. Ani sám neverí tomu, čo hovorí. Chce len odobrať voličské hlasy silnejúcej Strane nezávislosti (UKIP) na čele s Nigelom Farageom. Ten deklaruje, e odchod Britov z EÚ uetrí krajine financie, ktoré sa môu neskôr vyuiť lepie ako na príspevky do európskeho rozpočtu. Napríklad na reformu národného systému zdravotnej starostlivosti.
Question: Aké by to malo dosahy na Britov po ich vystúpení z únie?
Emmanouilidis: Katastrofálne. Ekonomicky, ale aj politicky by si veľmi pohorili. Je tu hrozba, e európske banky by opustili londýnske finančné centrum. Boli by menej atraktívni pre krajiny mimo únie. Myslím si, e ak by aj reálne dolo k vypísaniu referenda, Briti by zahlasovali za zotrvanie v únii, keďe si uvedomujú výhody členstva. Som vak presvedčený, e Berlín bude ete predtým tlačiť na to, aby sa zahnali podobné diskusie o referende, pretoe to vyvoláva napätie na trhoch a neprispieva to k politickej stabilite v Európe. Nemci si uvedomujú, e Briti boli dosiaľ veľmi dobrým partnerom, pozerajúc nielen na ich finančný príspevok do spoločného európskeho rozpočtu, ale aj na ich pragmatizmus pri spoločných rokovaniach.
Link to original text here
Latest media contributions
Economic portfolios are key in talks to choose new EU commissioners
Quotes, Euronews, 28.08.2024
EPC Update – Democracy at work: The vote on von der Leyen and impact of key elections
Online Briefing, YouTube, 19.07.2024
"Von der Leyen hat Kompromisse gefunden"
Interview, rbb24 inforadio, 18.07.2024
Neue EU-Schulden? Die Frankreich-Wahl spielt Olaf Scholz in die Karten
Quotes, Die Welt, 12.07.2024
Γιάννης Εμμανουηλίδης στην «Κ»: Οδηγούμαστε σε καθεστώς σύγχυσης
Interview, Kathimerini (GR), 07.07.2024
EPC Update / Post-summit Briefing – The June Summit: A new EU leadership and an ambitious strategic agenda?
Online Briefing, YouTube, 28.06.2024
Ε.Ε.: Οι νέοι συσχετισμοί και η μοιρασιά των αξιωμάτων
Quotes, Kathimerini (GR), 16.06.2024
Was kommt nach der EU-Wahl?
Radio talkshow, Ö1 (Austria), 05.06.2024
Wybory do Parlamentu Europejskiego. Skrajna prawica zyska kosztem głównego nurtu?
Quotes, Polskie Radio, 25.05.2024
"Wir leben in einem Zeitalter der Permakrise"
Interview, ORF, 24.05.2024