Ak posilnia v eurovoľbách extrémne sily, odnesie si to domáca politka
Interview, Euractiv Slovakia, 17.02.2014
Analytik bruselského think-tanku European Policy Centre vysvetľuje, prečo sa Európsky parlament s posilnením anti-síl vyrovná, no národná politika môže byť tá, čo utrpí.
V kontexte blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu sa nedá sa hovoriť o posilňovaní euroskepticizmu, pretože ide v Európe o veľmi heterogénnu skupinu politických síl. K niektorým je kritický, ako napríklad k stranám Marine Le Pen vo Francúzsku alebo Geertovi Wildersovi v Holandsku. Niektoré z nich ale plnia funkciu vyvíjania tlaku na systém a na potrebu politickej transformácie krajiny, napríklad Syriza v Grécku.
Ak sa posilnia pozície týchto „anti-síl“ v EP, ako sa všeobecne predpokladá, sú dva hlavné dôsledky, ktoré možno očakávať.
Prvým je vplyv na fungovanie Európskeho parlamentu, keďže tam bude veľa poslancov, ktorí ho používajú len ako platformu na zvyšovania popularity a nezapájajú sa do jeho práce. Bude to problém, no EP sa s ním, tak ako v minulosti, vysporiada, napríklad cez častejšie využívanie veľkej koalície.
Vážnejší dopad je, ktorý by malo posilnenie týchto síl, sa týka národnej úrovne. Strany stredného prúdu budú v pokušení prebrať časť argumentov strán extrému. To bude mať potom vplyv na schopnosť dosahovať kompromisy s ostatnými štátmi v Bruseli, či Štrasburgu. Toto podľa Emmanouilidisa predstavuje väčšie riziko.
Pri úvahách o rozdeľovaní top európskych postov (predseda EK, nový šéf zahraničnej politiky EÚ, predseda Európskej rady, predseda Euroskupiny) sa zároveň berie do úvahy obsadenie postu generálneho tajomníka OSN a generálneho tajomníka NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » To, či Európska rada bude plne rešpektovať výsledky volieb do EP pri nominácii predsedu Komisie nie je jasné. Lisabonská zmluva, hovorí, že výsledky volieb musí „zobrať do úvahy“. To však môže znamenať rôzne veci, najmä ak sa uvažuje o obsadení viacerých postov naraz.
Čo je motiváciou anti-síl, keď sa chcú dostať sa do Európskeho parlamentu?
Nedá sa zovšeobecňovať. Strany ako Národný front, či Wildersova strana európske voľby inštrumentalizujú. Vedia, že mnohí nepovažujú európske voľby za dôležité a mnoho z tých, ktorí v národných voľbách volia tradičné strany voliť neprídu a im sa podarí motivovať svojich voličov a ich percentá rastú. Preto do eurovolieb aj veľa investujú. Marine Le Pen potom môže povedať, že keď ide o veci EÚ „zastupujem 40 % elektorátu a musíte ma brať vážne“. Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »využívajú ako platformu na posilnenej svojho vplyvu doma. EP ich nezaujíma. Ak sa pozriete na ich track-record, nezapájajú sa do práce v EP. Sú členmi, zarábajú slušné peniaze, ale napracujú tam. Európsky parlament využívajú aj na nadväzovanie partnerstiev. Môj odhad je, že pred voľbami sa budú tváriť ako spolupracujúca entita, ale po šiestich miestach sa začnú objavovať trhliny. Nesnažia sa zmeniť Európu, snažia sa len na seba upútať pozornosť.
Bude mať podľa vás miera účasti na európskych voľbách vplyv na ochotu Európskej rady siahnuť pri nominácii predsedu Európskej komisie po kandidátovi z víťaznej európskej politickej strany?
Bez ohľadu na účasť sa Európska rada bude snažiť udržať si nad vecami kontrolu. Ak bude účasť vyššia ako po minulé razy, Európsky parlament to bude používať ako argument, aby povedal, že ľudia prišli voliť práve preto, že sme mali top kandidátov. Ak v ňom ale bude väčší podiel anti-síl, ľudia povedia, že to legitimitu top kandidátov podkopáva. Nemyslím si teda, že to zohrá kľúčovú úlohu.
Z toho čo hovoríte o neistote procesu výberu predsedu Európskej komisie vyplýva, že Európsky parlament na seba zobral veľké politické riziko, ak to celé neprebehne podľa jeho scenára. Oslabí to v takom prípade jeho pozíciu v inštitucionálnom systéme EÚ?
Nemyslím si, že je to Európsky parlament, ktorý riskuje. Je to celý systém, ktorého sa toto riziko týka. Mnohí aktéri, aj Európska rada, riskujú. Ak sa veci nevyjasnia, tak za to zaplatí aj Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk » Parlament robí len to, čo by robil každý parlament, snaží sa využiť príležitosť, ktorú má k dispozícii, aby rozšíril svoje právomoci a nominácia svojich kandidátov je jedným zo spôsobov, ako to urobiť.
Duch Lisabonskej zmluvy naozaj vidí prepojenie medzi výsledkom volieb a výberom predsedu Komisie. Pokiaľ ide o samotné znenie, tam sa to dá spochybniť, ale jej zámer je jasný, ako si to každý, kto bol pri procese jej tvorby, určite pamätá.
Ak sa spochybní duch Lisabonskej zmluvy, vypomstí sa to celému systému.
Ako to ovplyvní EP? Pred 5 rokmi väčšina ľudí vrátane samotného EP a členských štátov v snahe predať Lisabonskú zmluvu verejnosti tvrdili, že jej najväčším víťazom je práve EP. Po piatich rokoch a v kontexte krízy už toto hodnotenie nie je také jasné. Niektorí dokonca hovoria, že EP je ten, kto prehral, lebo mnoho rozhodnutí sa robí v Európskej rade a medzivládne. Kríza je vždy čas, kedy veci preberá exekutíva. Vytvára to tlak aj na Európsku komisiu, aj keď tá v konečnom dôsledku môže získať, ale bude to trvať pár rokov.
Myslím si, že EP po voľbách nebude mať problém odmietnuť nomináciupredsedu EK ak sa im nebude pozdávať. Ako ale počúvam ľudí v členských štátoch vidím, že kritika Európskeho parlamentu je extrémne silná. Niektorí dokonca tvrdia, že zmena, ktorá viedla k prechodu na priamu voľbu EP bola chybou. Táto kritika ani po voľbách nezmizne.
Ak sa naplní scenár posilnenia anti-síl v EP a naozaj budeme svedkami ešte častejšieho využívania veľkej koalície, predpokladáte, že to posunie Európsku ľudovú stranu (EPP) a socialistov (S&D) viac k politickému stredu a teda zníži politizáciu práce Európskeho parlamentu?
Áno, je pravdepodobné, že sa tak stane. Už v minulosti sme videli, že EP nefunguje úplne čisto podľa straníckych línií. Tento trend sa posilní. Či to oslabí politizáciu, to závisí od toho, ako sa vyvinie vzťah medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Sedem rokov dozadu sme medzi nimi mali inštitucionálnu rivalitu, no za posledné roky ich zblížilo väčšie využívanie medzivládnej metódy. Politizácia sa teda môže posilniť nie na škále pravo-ľavého spektra, ale na základe závislosti Európskej komisie na Európskom parlamente. Videli sme to na začiatku platnosti Lisabonskej zmluvy.
Link to interview here
Latest media contributions
2025: Kein leichtes Jahr für die EU
Quotes, Deutsche Welle, 31.12.2024
Pet velikih zadataka za Europsku uniju u 2025
Quotes, Deutsche Welle (HUN), 27.12.2024
EPC Update & Post-summit Briefing: The last EU Summit of a turbulent year: Where next?
Online Briefing, YouTube, 20.12.2024
Europarlamentti uhrasi jalon tehtävänsä
Quotes, Helsingin Sanomat, 02.12.2024
Γιάννης Εμμανουηλίδης: Η ΕΕ δεν έχει ικανή ηγεσία να την οδηγήσει στην εποχή Τραμπ 2.0
Interview, Philenews (Cyprus), 01.12.2024
"EU leadership too weak to navigate Trump 2.0"
Interview, Philenews (Cyprus), 01.12.2024
Αντόνιο Κόστα στο τιμόνι του Ευρωπαϊκού Συμβουλίου
Interview & Quotes, Euronews, 29.11.2024
António Costa takes charge of European Council as Charles Michel steps down
Interview & Quotes, Euronews, 29.11.2024
EU-Kommission auf von der Leyen zugeschnitten?
Interview, NDR Info, 28.11.2024
„Nobelpreis für Trump“: Was seine Freunde in Europa planen
Quotes, Berliner Morgenpost, 28.11.2024